Notice: wpdb::prepare was called incorrectly. The query does not contain the correct number of placeholders (2) for the number of arguments passed (3). Please see Debugging in WordPress for more information. (This message was added in version 4.8.3.) in /var/www/vhosts/chicza.com/httpdocs/internacional/wp-includes/functions.php on line 4055
KTO JU VYRÁBA? | Chicza

KTO JU VYRÁBA?

ECCARDI-090814-DSC2887

Notice: Undefined variable: post in /var/www/vhosts/chicza.com/httpdocs/internacional/wp-content/themes/chicza_v1/functions.php on line 570

Notice: Trying to get property of non-object in /var/www/vhosts/chicza.com/httpdocs/internacional/wp-content/themes/chicza_v1/functions.php on line 570

Notice: Undefined variable: post in /var/www/vhosts/chicza.com/httpdocs/internacional/wp-content/themes/chicza_v1/functions.php on line 570

Notice: Trying to get property of non-object in /var/www/vhosts/chicza.com/httpdocs/internacional/wp-content/themes/chicza_v1/functions.php on line 570

Notice: Undefined variable: post in /var/www/vhosts/chicza.com/httpdocs/internacional/wp-content/themes/chicza_v1/functions.php on line 570

Notice: Trying to get property of non-object in /var/www/vhosts/chicza.com/httpdocs/internacional/wp-content/themes/chicza_v1/functions.php on line 570

Notice: Undefined variable: post in /var/www/vhosts/chicza.com/httpdocs/internacional/wp-content/themes/chicza_v1/functions.php on line 570

Notice: Trying to get property of non-object in /var/www/vhosts/chicza.com/httpdocs/internacional/wp-content/themes/chicza_v1/functions.php on line 570

Konzorcium Žuvačky

Je naozaj fascinujúce sledovať zberačov, alebo chiclerov v džungli. Najmä ich blízky a úctyhodný vzťah s chicozapote stromami je veľmi zaujímavý. Ukazuje, že človek a životné prostredie sa navzájom ovplyvňujú a môžu podporovať jeden druhého.

“Na rozdiel od ostatných regiónov v juhovýchodnom Mexiku, v štáte Quintana Roo, vlastníctvo a využívanie lesov je v rukách jej obyvateľov s jasne definovanými časťami lesa pre každú komunitu.” Ako prechádzame lesom v meste zvanom Tres Garantías v južnejoblasti štátu, Piporro sa zmienil, že toto “vytvorilo povedomie v rámci komunity. Usilujeme sa o zachovanie lesa,” povedal, “môj starý otec a môj otec boli obaja chicleros a ja som takisto. Máme 108,726 akrov pôdy, v oblasti, ktorá je známa ako trvalá lesná rezervácia. Chov zvierat a pestovanie je zakázané. Vyrábame žuvačku z dreva, ale musíme vedieť ako na to.”

  • Crédito: 01_ECCARDI-090814-DSC2809
  • Crédito: 02_ECCARDI-090814-DSC2829
  • Crédito: 03_ECCARDI-090814-DSC2780
  • Crédito: 04_ECCARDI-090814-DSC2781
  • Crédito: 05_ECCARDI-090814-DSC2806
  • Crédito: 06_ECCARDI-110811-DSC0821
  • Crédito: 08_ECCARDI-100806-DSC4538
  • Crédito: 07_ECCARDI-090814-DSC2950
  • Crédito: 09_ECCARDI-090814-DSC2902
  • Crédito: 10_ECCARDI-090814-DSC2911
  • Crédito: 11_ECCARDI-111201-DSC6391
  • Crédito: 12_ECCARDI4507

Tento pohľad nazerania sa na veci má svoju históriu. Na začiatku 20.storočia keď zahraničné spoločnosti dostali povolenie na ťažbu týchto lesov, roľníci boli najímaní ako robotníci s veľmi nízkymi mzdami na sekanie dreva a zber žuvačkovej gumy. Tieto spoločnosti nezaujímalo zachovanie lesa; nikdy nezasadili žiaden strom, nerešpektovali oddychový čas po ťažbe žuvacej gumy potrebný pre chicozapote strom.
Herman Konrad, kanadský výskumník, ktorý študoval históriu regiónu po mnoho desaťročí, odhadol, že počas tohto obdobia v štáte Campeche 20% stromov nebolo obnovených a až jeden milión stromov vymizlo počas rokov 1929 a 1930. Stará kolónia chiclerov podnietila vznik nových lesných spoločenstiev, ktoré v súčasnej dobe ochraňujú lesné produktívne rezervy na polostrove Yucatan.
Výsady boli stiahnuté v roku 1930, prevodom vlastníctva miestnym komunitám. Táto zmena priniesla okamžité pozitívne výsledky týkajúce sa kvality života obyvateľov; príjem z predaja žuvačiek vzrástol o 300 percent a preto boli založené miestne komunity. Takisto boli postavené školy a vytvorené zdravotné
brigády až dokiaľ nemali prístup k tečúcej vode.
V priebehu niekoľkých rokov začali tieto komunity preberať celkový vývoj žuvačiek. Takýmto spôsobom vzniklo prvé výrobné družstvo. Avšak v dôsledku poklesu dopytu po prírodných žuvačkách na medzinárodnom trhu, utrpel žuvačkový priemysel vážne škody: z 20 000 aktívnych chiclerov v roku 1942 sa počet znížil na 1 000 v roku 1994.

V tom istom roku a uprostred krízy, boli prebudované činnosti v rámci vytvorenia Chiclero Pilotného Programu v štáte Quintana Roo. Tento program bol založený na priamom vstupe výrobcov, ktorých cieľom bolo podporiť nový model výkonnej a obchodnej organizácie. V roku 2003 bolo Chiclero Konzorcium sformované ako inkluzívna sociálna spoločnosť, ktorá vyústila do zlúčenia družstiev a poľnohospodárskej výroby v štáte Quintana Roo a Campeche. “Dosiahli sme rovnovážny bod medzi predajnou cenou a výrobnými nákladmi”, hovorí Manuel Aldrete, výkonný riaditeľ konzorcia, “so spravodlivejším rozdelením ziskov a väčšou účasťou pestovateľov v procese rozhodovania.”

Po štyroch rokoch výskumu financovaného zo súkromných zdrojov, konzorcium získalo šesť rozličných formúl v rámci experimentálnej úrovne na výrobu gumového základu ako aj žuvačky. Na začiatku roka 2007 konzorcium odštartovalo pilotný plán na výrobu žuvačky a bolo schopné prispôsobiť, na odbornej úrovni, formuly na výrobu gumy, ktorá obsahovala najmenej 40 percent organickú/bio certifikovanú gumu, zmiešanú s organickou vôňou, esenciálnymi a prírodnými prísadami, a tak spojiť proces spracovania prírodného zdroja, ktorý sa predával ako surový/raw materiál 100 rokov.

Konzorcium chiclerov, ktorí dozerali na výrobu, logistiku, obchodný styk a financovanie, ukázali, že je možné dosiahnuť zber udržateľnej gumy, a teda vyrábať Chicza žuvačku a založiť ziskový biznis. Po piatich rokoch od svojho spustenia sa začala cesta ako zabezpečiť pridanú hodnotu a transformovať surový/raw materiál gumy do žuvačky. Odvaha a vytrvalosť priniesli výsledky: dnes predstavuje značka Chicza žuvačka šesť krát väčší príjem pre chiclerov.
Každá osoba, ktorá nakúpi Chicza žuvačku kdekoľvek na svete osobne a priamo prispieva blahu výrobcov gumy v tropických pralesoch v južnom Mexiku, a tým napomáha ku udržaniu Mayskeho pralesu nažive.

  • Crédito: 01_ilustración
  • Crédito: 03_DSC4158
  • Crédito: 04_caoba
  • Crédito: 06_ECCARDI4496
  • Crédito: 07_ECCARDI7692
  • Crédito: 08_ECCARDI-100806-DSC4520
  • Crédito: 09_ECCARDI-100806-DSC4544
  • Crédito: 10_ECCARDI4487
  • Crédito: 11_ECCARDI-100806-DSC4566
  • Crédito: 12_ECCARDI7684
  • Crédito: 13_ECCARDI-090814-DSC7681
  • Crédito: 14_ECCARDI-090814-DSC2849

História žuvačky

Nevieme s istotou či žuvačku konzumujú starí Mayovia, ale Aztékovia (alebo Mexicas) určite áno. Takisto žuvačku dávali doma deťom na vyčistenie zubov.

Podľa legendy, jeden američan menom Thomas Adams po neúspešnom vulkanizovaní tejto gumovej miazgy (latexu) ako gumovej náhrady (činnosť objednaná Mexickým prezidentom Antoniom Lopez-om zo Santa Anny) dostal ohromný nápad uvariť gumovú miazgu pridaním vône a cukru a predávať ju ako sladkosť – žuvačku. Videl ako obyvatelia žujú túto gumu a mohol teda použiť tony gumovej miazgy na výrobu tentokrát nie pneumatík, ale žuvačiek! Toto bol prvý úspešný pokus o predaj toho čo teraz nazývame žuvačka. Ale bolo to až po druhej svetovej vojne kedy sa žuvačka rozšírila do všetkých kútov sveta, najmä preto, že americkí vojaci žúvali žuvačky na zníženie napätia. Ťažba latexu dosiahla svoj vrchol v roku 1943 keď Mexiko exportovalo 8.165 metrických ton prírodnej gumy do Spojených Štátov.

Po vojne sa objavili syntetické náhrady žuvačiek na báze ropy, ktoré spôsobili dramatický pokles výroby prírodnej gumy – žuvačky a len niekoľko spoločností naďalej používali prírodnú gumu. Ázijský trh predstavoval veľkého spotrebiteľa americkej žuvačky, a vzostup syntetickej žuvačky spôsobil potrebu vyvinúť vlastnú formulu na výrobu prírodnej žuvačky, ktorá nasmerovala ich pozornosť na Great Petén prales.

  • Crédito: 01_FlorentinoMascadorChicle
  • Crédito: 02_Antonio_Lopez_de_Santa_Anna_c1870
  • Crédito: 03_Adams_imgres
  • Crédito: 04_8638449_1
  • Crédito: 05_images-1
  • Crédito: 06_images
  • Crédito: 07_1912_Gum_vendors
  • Crédito: 08_F1541Guat-942546b
  • Crédito: 09_factory_chewing_gum_1923
  • Crédito: 10_[Gum-sorting-and-inspection-dept_-at-American-Chicle-Company-plant]b
  • Crédito: 11_WilliamWrigley
  • Crédito: 12_6a00d83542d51e69e2017c36f1c68b970b
  • Crédito: 13_8d17436v
  • Crédito: 14_reedsbutterscotch1b
  • Crédito: 15_Periodico
  • Crédito: 16_wrigleys1953
  • Crédito: 17_leatmintgumb
  • Crédito: 18_158313672_--ad-chiclet-mint-chewing-gum-candy-cadbury-adams-
  • Crédito: 19_AdamsChewingGum-1920A
  • Crédito: 20_zbyn1oe37lgxl8
  • Crédito: 21_8500775_1
  • Crédito: 21_King-Size-Gumball-Machine_20090647402

Environmentálne nariadenia

Medzi svoje ciele si konzorcium žuvačky stanovuje tvorbu hospodárskeho úžitku pre svojich členov, obnovu poškodených oblastí a riadenie lesných zdrojov na ochranu a zachovanie lesov pre budúce generácie. Správa poškodených oblastí bude prebiehať prostredníctvom vytvárania hospodárskych lesných plantáži s rýchlo rastúcimi pôvodnými druhmi, u ktorých sa očakáva návrat príjmov v rámci časového obdobia do 10 rokov.

Konzorcium má infraštruktúru na výrobu 2 200 000 rastlín z rôznych lesných druhov a ich umiestnenie v rámci hospodárskych plantáži a ich zachovanie do budúcnosti. Konzorcium má takmer 5 000 akrov určených na založenie a udržiavanie plantáži s rýchlo rastúcimi lesnými druhmi ako sú chlebovník, Xiate palmový strom, Nové korenie (Pimentovník pravý), ako aj chicozapote strom.

Projekt zahŕňa výrobu 660 000 chicozapote stromov (Manilkara zapota), 770 000 stromov chlebovníka (Brosimun alicastrum) a 770 000 rastlín Nového korenia (Pimentovníka pravého) ako aj tvorbu a údržbu povrchu v rozlohe takmer 5 000 akrov. To prispeje k diverzifikácii výrobných činností lesných zdrojov v postúpení pozemku (ejido) a teda zaručeniu ochrany, obnovy a údržby prostredia a prispeje k lepšej kvalite života tvorbou tržieb pre výrobcov a komunity, ktoré sa podieľajú na tomto projekte. Projekt zároveň vytvorí 2 000 priamych pracovných miest a 4 000 nepriamych.

Mezdi rokmi 2008 a 2009 konzorcium spolu s Nadáciou HSBC investovalo 4,6 miliónov pesos na opätovné získanie 56,834 akrov.

  • Crédito: 01_ECCARDI-070313-DSC4260
  • Crédito: 02_ECCARDI-070313-DSC4255
  • Crédito: 04_ECCARDI-100806-DSC4595
  • Crédito: 03_ECCARDI-070313-DSC4248
  • Crédito: 05_ECCARDI-100806-DSC4590
  • Crédito: 06_caoba02
  • Crédito: 07_ECCARDI-070313-DSC4285
  • Crédito: Una de las caobas m‡s viejas en la regi—n de Calakmul, Chacchoben, Quintana Roo
KONTAKT
consorcio_chiclero Consorcio Chiclero, SC de RL
Independencia 15
Centro
77000 Chetumal, Quintana Roo
Email:
Mayan Rainforest Co Ltd
Units C&D Walton Avenue
Felixstowe, Suffolk
1P11 3HH United Kingdom
CERTIFIKÁCIA
certs